Srdečne vás pozývame na premietanie autorského dokumentárneho filmu režisérky Daniely Meressy Rusnokovej Šedá zóna v bratislavskom Kine Nostalgia na Nivách.

Do skorého videnia v sobotu 26. 10. 2024 o 16:15 ŠEDÁ ZÓNA – Kino Nostalgia.
Vstupenky v cene 5.00/6.00 € si môžete zakúpiť: online cez nostalgia.sk/event/749001/seda-zona alebo priamo na mieste v hotovosti.

„Každá rómska kapela v dedine musí mať aj nejakú pesničku o Vianociach,“ hovorí hudobná vedkyňa Jana Belišová.

Pred 20 rokmi spravila výskum, počas ktorého mapovala, ako Rómovia trávia Vianoce. „Možno by niekto očakával, že rómske Vianoce vyzerajú úplne inak, ako ich trávi majorita, ale až taký veľký rozdiel tam nie je,“ hovorí etnologička Jana Belišová.

Napriek tomu ju zaujali viaceré zvyky Rómok a Rómov, ktorých stretla. Napríklad spomínanie si počas štedrej večere na členov rodiny, ktorí nemôžu sedieť pri slávnostnom stole.

V rozhovore okrem iného vysvetľuje, ako sa akademička z majority dostala k rómskej kultúre, prečo si slovesnosť Rómov spájame najmä s hudbou a čím sa rómske vianočné piesne líšia od slovenských.  

Ste etnologička a etnomuzikologička, špecializujete sa na hudbu Rómov. Ako ste sa dostali k rómskej hudbe a prečo vás zaujíma práve ona?

Pôvodne som chcela byť veterinárkou, záhradnou architektkou alebo klaviristkou. K rómskej komunite mám však blízko už od detstva. Ako malá som chodievala k babičke na dedinu do obce Žehňa v okrese Prešov a kamarátila sa s deťmi z osady.

Veterinu som napokon študovať nešla, pretože mama celkom neverila, že budem ošetrovať psíkov – myslela si, že budem pracovať na družstve s kravami a sviňami. Tak som napokon išla na etnológiu. V lete sme chodili robiť na Gemer terénny výskum a mne pripadla téma ľudových piesní, pretože som mala hudobné vzdelanie.

Zdalo sa mi ale, že slovenské piesne už zbierali mnohí, aj o nich mnohí písali. Nechcela som nosiť drevo do lesa. Vtedy som niekde náhodou stretla Rómov, začala som si ich nahrávať a tam sa to akosi zrodilo.

Očarilo ma, že už 4-5 ročné deti spievali s krásnym akcentom a neuveriteľným citom. Neskôr som zistila, že rómskej hudbe sa u nás na Slovensku takmer nikto nevenoval. Neexistovali nahrávky ani zbierky pôvodnej nespracovanej hudby Rómov. Tak som sa rozhodla venovať rómskej hudbe vo svojej diplomovej práci.

Po Nežnej revolúcii mi ktosi poradil, aby som si založila neziskovú organizáciu a skúsila písať projekty. Tak som začala robiť výskum mimo akademickej pôdy v občianskom združení Žudro. A postupne sa to nabaľovalo.

Ako prvé sme nahrávali starodávne rómske žalostné piesne, pretože tie sú moje najmilovanejšie. Doba sa však mení, starí ľudia umierajú a piesne umierajú spolu s nimi. A tak neskôr prišli na rad tanečné, detské, moderné a kresťanské piesne, fúzie rómskych piesní a rôzne koncertné či filmové projekty.

Posledné štyri roky učím o rómskej hudbe na Katedre muzikológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Som veľmi rada, že môžem ďalej odovzdávať to, čo som sa naučila.

O Rómoch sa zvykne hovoriť, že sú dobrí muzikanti. Hudba Rómov býva vyzdvihovaná aj majoritou, niekedy stereotypne a možno aj na úkor iných prejavov rómskeho folklóru. Prečo si rómsku kultúru spájame najmä s hudbou?

Rómovia pravdepodobne mali hudbu oddávna ako jedno zo svojich remesiel, podobne ako napríklad kováčstvo. Indície naznačujú, že už predkovia Rómov v Indii sa živili hudbou. Ťažko však povedať, prečo sa zdá, že hudobný talent je u Rómov výraznejší ako pri iných etnikách.

Môže to byť životným štýlom a tiež tým, že iné zložky rómskej kultúry sa dlho nemohli formovať. Rómovia nemali svoju vlasť, putovali z krajiny do krajiny a všade boli iba hosťami. Majorite zvykli hrávať ako muzikanti na objednávku.

Naučili sa teda vziať si prvky hudby z iných kultúr, prispôsobili ich svojmu štýlu a vložili do toho niečo vlastné – akúsi pečať, ktorá to celé povýšila kamsi inam.

Samozrejme, Rómovia nemajú talent iba na hudbu. Mnohých som počula spievať falošne, nie je to teda tak, že všetci Rómovia sa narodia s hudobným talentom. V niečom je dobré, že rómska hudba je tak vrelo prijímaná, no na druhej strane je škoda, že pri Rómoch hľadáme len hudobné talenty. Máme napríklad mnoho talentovaných rómskych učiteľov, lekárov a mnohé iné povolania.

Operný spevák Slavomír Klempár nedávno v našom rozhovore povedal, že je skvelé, že v rádiách dnes hrávajú aj rómske hity, no Rómovia by nemali zabúdať ani na tzv. „phurikane giľa“, teda starodávne rómske piesne. Aké sú to piesne a prečo majú v rómskej kultúre Rómov tak veľký význam? 

Phurikane giľa, starodávne rómske piesne, sú moja srdcovka. Možno práve vďaka nim sa začal môj dlhoročný výskum. Do skupiny týchto piesní patria ťahavé žalostné piesne, ale aj tanečné čardáše. Nie som Rómka, ale medzi Rómov chodievam veľa rokov a s niektorými mám blízke vzťahy. Vďaka nim som si uvedomila, že phurikane giľa nie sú len obyčajné pesničky, ale sú to piesne o živote.

Spieva sa v nich najmä o smutných témach – že niekomu zomrela mama, o chorobe, o nešťastnej láske. Mnohokrát si ľudia texty týchto piesní pozmenili, aby im viac pripomínali to, čo sami zažili. Pri spievaní potom opätovne prežívajú udalosti zo svojho života a cez hudbu sa im ich darí prekonať. Je to akási forma psychoterapie. 

Ako vnímate „rompop“, teda moderné rómske pesničky? Líšia sa ich texty od textov v starodávnych piesní Rómov?

Vždy je to tak, že to, čo je dnes staré, bolo kedysi nové. Myslím si, že aj z dnešných piesní sa po desaťročiach zachovajú len tie najhodnotnejšie. No aj medzi modernými piesňami sa nájdu krásne texty a melódie. Texty dnešných „slaďákov“ často pripomínajú texty starodávnych piesní. Mladí si možno nezaspievajú halgató (starodávne ťahavé, pomalé melódie, pozn. red.), ale zaspievajú si „slaďák“, ktorý plní podobnú funkciu. V jednej sa napríklad spieva o tom, že nesú dievčatko na rukách do nemocnice a boja sa, čo s ním bude. Aj v „rompope“ teda existujú hodnotné piesne, nielen „odrhovačky“ s klišé textami o láske. Ktoré to sú, ukáže čas.

Pred vyše 20 rokmi ste robili medzi Rómami výskum, počas ktorého ste zisťovali, ako trávia Vianoce a nahrávali ste rómske vianočné piesne. Ako vyzerajú alebo vyzerali vianočné zvyky v tradičnej rómskej kultúre?

Možno by niekto očakával, že rómske Vianoce vyzerajú úplne inak, ako ich trávi majorita, ale až taký veľký rozdiel tam nie je. Aj Rómovia majú na Vianoce stromček a darčeky. Jedlo sa líši od regiónu k regiónu, ale vianočný stôl vyzerá podobne, ako u nás. Väčšinou je to o šaláte, rybách a rezňoch. Možno existujú nejaké špecifiká, ale ja som sa s ničím mimoriadnym nestretla.

Rómovia však majú viacero krásnych zvykov, ktoré ma zaujali. Počas štedrej večere si spomínajú na členov rodiny, ktorí s nimi nemôžu sedieť pri stole. A ako spomienku na zosnulých zvyknú prestrieť a naložiť tanier aj pre nich.

Druhým krásnym zvykom, ktorý si pestujú, je, že počas Vianoc si navzájom odpúšťajú. Po večeri najbližšia rodina spomína na to, kto komu ublížil, navzájom si odprosujú viny a odpúšťajú si. A potom idú odprosovať svoje viny aj k susedom.  

Vianoce sa po rómsky povedia Karačoňa. Aký je pôvod tohto slova?

Podobne sa povedia Vianoce v maďarčine a na východe Slovenska sa hovorí Kračun. K vysvetleniu existujú dve teórie. Jedna hovorí, že v období Vianoc sa skracujú dni. Druhá zasa, že slovo Karačona pochádza z latinského „creatio“, čo znamená stvorenie, teda narodenie Ježiša Krista. Samozrejme, môže to byť aj mix oboch týchto teórií.

V slovenskej kultúre sa na Štedrý večer v niektorých regiónoch nevstáva od stola, kým sa nedoje, lebo to vraj nosí nešťastie. Alebo sa dávajú peniaze pod obrus, aby mala rodina hojný rok. Majú aj Rómovia podobné rituály či povery, ktoré majú priniesť zdravie či šťastie?

Áno, nesmie sa vynášať smetie, lebo by ste vyniesli šťastie z domu. Ani v tomto prípade ale neviem, či je to niečo typicky rómske, pretože ako hovoríte, aj Slováci majú mnoho takýchto zvykov. Napríklad, niekde do dverí nesmie ako prvá vstúpiť žena, pretože do domu vraj nosí šťastie muž. My, ženy, sme to zasa raz schytali. (Smiech) Keď ale v minulosti Rómovia chodili koledovať, sedliaci si s nimi spájali šťastie, ktoré príde do ich príbytku.

Ako jeden z výsledkov výskumu ste v roku 2003 vydali CD s rómskymi vianočnými piesňami. V čom sú rómske piesne z obdobia Vianoc odlišné od slovenských?

Zistila som, že Rómovia majú viacero druhov vianočných piesní. Jednak spievajú koledy, ktoré sú však väčšinou prevzaté zo slovenskej tradície. Rómovia chodievali koledovať a priať sedliakom dobrú úrodu a šťastie do nového roku. Rozprávali mi, že to považovali za akúsi formu zárobku pred Vianocami.

Život v minulosti bol totiž úplne iný, než ho poznáme dnes – napríklad neboli obchody. A keď boli, Rómovia nemali peniaze. Sedliaci si niečo dopestovali, no Rómovia pôdu nemali. Išli teda zaspievať, zahrať a dostali za to nejaké jedlo. Tak sa v ich vianočnom repertoári zachovali slovenské koledy, samozrejme trochu „porómčené“ s pozmenenou hudbou alebo textom.

Stretla som sa s rôznymi kombináciami. Buď Rómovia spievali celú slovenskú koledu, alebo si z nej vzali melódiu a vytvorili si k nej rómsky text. Texty niektorých slovenských kolied sa zasa hodia na rómske melódie, ako halgató alebo čardáš. A našla som asi len dve piesne, kde je rómska melódia aj text – a ten je naozaj smutný. Spieva sa v ňom, že idú Vianoce a rodina nemá čo jesť. Mama má preto ísť predať koberce, aby mohla kúpiť na stôl aspoň chlieb.

Ďalšou veľkou skupinou piesní sú nové vianočné piesne. Nie sú také smutné ako staršie pesničky. Skôr sa v nich spieva napríklad o tom, že prichádzajú Vianoce a Rómovia ich idú osláviť, teda budú spievať a zabávať sa. Alebo že ide Silvester a bude sa piť šampanské. Týchto nových vianočných piesní je veľmi veľa, každá rómska kapela v dedine musí mať aj nejakú pesničku o Vianociach.

Existuje nejaký online archív, kde je možné pustiť si rómske koledy alebo starodávne rómske piesne?

V našom občianskom združení Žudro sme začali vytvárať online archív, ktorý sme nazvali e zbierka. Názov však neodkazuje len na elektronickú zbierku, písmeno „e“ vyjadruje člen v rómskom jazyku. Naše združenie nemá zamestnancov, funguje z projektov alebo pracujeme dobrovoľnícky po večeroch. V online archíve je zatiaľ zverejnených asi 200 piesní, ktoré sme zdokumentovali počas výskumov. Čaká nás spracovanie ešte asi 3-tisíc piesní, takže máme čo robiť.

Do akej miery sú súčasťou Vianoc u Rómov slovenské zvyky a ako sa im darí zachovávať si svoje tradičné?

Keď si porovnáte rómske piesne v rôznych krajinách, nájdete medzi nimi rozdiely. Ako som už spomínala, Rómovia putovali svetom a vždy sa prispôsobili prostrediu, kde žili, a to aj nábožensky a kultúrne. Preto sa dnes nezachovalo až tak veľa pôvodných rómskych zvykov. S odpúšťaním po štedrej večeri som sa u majority ešte nestretla, ale mnohé iné rómske zvyky sú podobné tým slovenským.

Podobne ako pôvodná rómska hudba, aj tradičné rómske zvyky pomaly zanikajú. Nedajú sa udržiavať nasilu. Každý chce byť dnes moderný, málokto chce doma zachovávať starodávne tradície. Snažia sa o to umelecké súbory a hoci môžu pomôcť, už to nie je celkom ono – nie je to živý zvyk, ale jeho druhá existencia.

Aké sú vaše ďalšie plány vo výskume rómskej hudby a kultúry?

S mojimi spolupracovníčkami Zuzanou Mojžišovou a Máriou Oláhovou sme si povedali, že by sme chceli odovzdávať ďalej to, čo sme zozbierali a dozvedeli sa o rómskej kultúre. Začali sme preto robiť „náukobeh“ – chodíme po školách a prostredníctvom rozprávok a nahrávok rozprávame deťom o rómskej hudbe. Zatiaľ sme boli v Detve, v Banskej Štiavnici, vo Zvolene, Poltári, ale aj na východe Slovenska v Markušovciach, v Bystranoch a inde. Bolo to veľmi milé a veríme, že aj zmysluplné. Ak budeme mať dosť guráže a trocha peňazí, radi by sme v tom pokračovali.

Okrem toho vediem projekt Angrusori, v preklade prstienok. Združuje niekoľkých Rómov-muzikantov zo Slovenska, nórsky experimentálny Kitchen orchestra a českú speváčku Ivu Bittovú. V januári sa chystáme do Veľkej Británie na zrejme posledné koncertné turné, pretože je to veľmi náročný projekt.

Jana Belišová Etnologička a hudobná vedkyňa. Od roku 2019 učí na Katedre muzikológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Špecializuje sa na etnomuzikológiu, hudbu Rómov, o ktorej robila výskum v teréne. Popri práci vedie občianske združenie Žudro, ktoré dokumentuje rómsku hudbu.

Klaudia Goroľová, Romano fórum, 21. decembra 2023

Príďte na sv. Mikuláša do Staromestskej knižnici na Panenskej a dozviete sa o rómskych vianočných piesňach.

6. 12. 2023 o 17.00

Vianoce v tradičnom živote Rómov na Slovensku boli v niečom podobné a v niečom odlišné od tých slovenských. Niečo prevzaté z našej kultúry, niečo vlastné. Podobne je to s piesňami, ktoré sa viažu k obdobiu Vianoc. Sú to nielen slovenské koledy, ktoré chodili Rómovia vo vlastnom originálnom prevedení spievať sedliakom, ale aj pôvodné rómske piesne, v ktorých sa spieva o kontraste medzi slávnostnou vianočnou náladou a prázdnym stolom chudobných.

Náukobeh je také pekné archaické slovo – v súčasnom jazyku ho nahrádzame pojmami kurz, školenie, seminár. Ak sa rozdelí na drobné, znamená, že utekáte po svete s nejakou náukou. A presne tak vyzerala prvá časť realizácie rovnomenného projektu, ktorí sme v mene občianskeho združenia Žudro podali s etnomuzikologičkou z Filozofickej fakulty UK Bratislava Janou Belišovou. Pobehali sme medzi šiestym a deviatym novembrom 2023 zopár stredoslovenských základných škôl, jedno rómske komunitné centrum a jedno mestské stredisko nezávislého umenia a kultúry Arteska. Odovzdávali sme rómskemu aj nerómskemu publiku skúsenosti a výsledky vyše dvadsať rokov pretrvávajúceho odborného záujmu o hudbu, kultúru i život najmarginalizovanejšieho etnika na našom území. Púšťali sme ukážky, snažili sa šíriť povedomie o tom, aký význam má kultúrne dedičstvo (to ozajstné, nie to imaginárne a falošné, ktorým sa tak radi a často oháňajú predstaviteľky a predstavitelia dnešnej vládnucej moci), vysvetľovali sme, ako a prečo sme dlhé minulé roky zbierali rómske pesničky priamo v autentickom prostredí rómskych lokalít, akými spôsobmi sme sa o získané bohatstvo delili s verejnosťou… A bol aj hudobný kvíz. Niekedy sme mohli hovoriť vážnejšie, niekedy sme tému museli zjednodušiť a približovať sa k podstate prostredníctvom legiend a rozprávok. Je pre hlavu prospešné, zažiť občas aj niečo iné než tú našu bratislavskú bublinu. Na vlastné oči vidieť, že špeciálna škola je plná výlučne rómskych žiačok a žiakov, že niektoré učiteľky svoje remeslo milujú a iné zas nie, že sa stávate podozrivou (a niekedy zas sympatickou) osobou už len preto, lebo sa vám páčia rómske pesničky, že v Málinci (odkiaľ pochádzal aj hlavný hrdina krátkeho dokumentárneho filmu pána Rudolfa Urca z roku 1959) riaditeľ školy nepustí k deťom nijaké občianske združenie, veď ako by to vyzeralo, hocičo by mohli deťom narozprávať… asi si nepozrel materiály, ktoré sme mu vopred poslali – a možno aj pozrel a práve preto sa rozhodol, ako sa rozhodol. Obrusovanie hrán medzietnických animozít je v podstate hard work. Ale zas, keď ste uprostred rómskych pubertiakov a opýtate sa ich, čo zdedili po svojich rodičoch, môžete dostať aj takúto odpoveď: “Lásku.” A v inej triede vás zas nakreslia, akoby ste účinkovali v americkom filme odohrávajúcom sa v súdnej sieni:

Projekt Náukobeh – séria prezentácií o rómskej hudbe bol podporený z dotačného systému Fondu na podporu kultúry národnostných menšín Kultminor (žiadosti č. 23-130-01526).

Zuzana Mojžišová, filmovestudia.sk, 14. 11. 2023

V škótskom Glasgowe na festivale Celtic Connections 20. januára 2024 na spoločnom koncerte vystúpia ukrajinské kvarteto DakhaBrakha a Angrusori.