Etnomuzikologička Jana Belišová z Katedry muzikológie FiF UK patrí medzi naše najväčšie odborníčky na rómsku hudobnú kultúru na Slovensku. V rámci činnosti občianskeho združenia Žudro, ktoré založila, realizovala množstvo výskumných projektov zameraných na rôzne typy piesňového repertoáru aj samotného spevu Rómov v mnohých lokalitách na Slovensku. Séria piesňových zbierok, vedeckých publikácií aj vzácnych audiovizuálnych záznamov vrátane filmových projektov, ktoré sa prezentovali na filmových festivaloch, bude pre nás oknom do sveta poznania tejto významnej osobnosti slovenskej etnomuzikológie. V diskusii pod vedením Jany Ambrózovej sa budeme veľa rozprávať, ešte viac však vychutnávať ukážky hudobných prejavov Rómov na Slovensku.
ONLINE: live stream — web a sociálne siete FFV
AUTORKA A MODERÁTORKA: Jana Ambrózová ÚČINKUJE: Jana Belišová
Úspešný projekt živej autentickej rómskej hudby Giľav! má svoje pokračovanie vo forme nového albumu Giľav II. Hlavnými aktérmi sú manželia Marcela a Jozef Dreveňákovci, známi z projektu Phurikane giľa etnomuzikologičky Jany Belišovej. Album vychádza vo vydavateľstve Real Music House.
“Album nie je zameraný na prezentovanie konkrétneho žánru, ale na to, čo im robí radosť, čo si zaspievajú len tak, pre seba. Spievali, ako keby boli doma v kuchyni, piesne plynuli ako voda, s jednou priplávala druhá. Väčšinu piesní naspievali na prvý šup, roky spoločného života a spievania medzi nimi vytvorili dokonalú harmóniu a prepojenie aj bez slov,” hovorí o Marcele a Jozefovi Dreveňákových etnomuzikologička Jana Belišová.
Etnomuzikologička pripomína prvotnú motiváciu pri albume Giľav! z roku 2020, ktorou je snaha dozvedieť sa, aké piesne si dnes spievajú Rómovia na Slovensku. Sú pestré, od regiónu po región, od dediny po dedinu, od rodiny po rodinu. “Na projekt Giľav sme mimoriadne hrdí. Oba albumy prinášajú autentickú rómsku hudbu. Bez prikrášlení a zbytočného špekulovania. Veríme, že silný zážitok, ktorý sme mali pri nahrávaní jednotlivých piesní, ocenia aj poslucháči. Interpretácia manželov Dreveňákovcov je výnimočná. Sme veľmi radi, že nahrávky Giľav vyšli práve pod našim vydavateľstvom,” dodáva k novinke Robert Pospiš, producent a spoluzakladateľ vydavateľstva Real Music House.
Na druhom albume prevažujú piesne smutné, či už sú to tradičné žalostné “halgató”, ktorých sa na albume ocitlo až päť, alebo novšie piesne so smutným textom. Sú o láske, s témou chudoby, smútku a samoty, je tu tragédia a krutosť starých balád, túžba osamelého a nemilovaného človeka zomrieť, ale aj tango či tradičné rómske čardáše a rozmarná tanečná pieseň. “Áno, texty sú dôležité, no keď počúvate spev Marcelky a Jožka, máte pocit, že hudbou vyjadrili všetko, že slovám ani rozumieť nemusíte a viete, že spievajú o túžbe, oddanosti, o tajomstve smrti, z veselých piesní zas srší vtip a dobromyseľné prekáranie,” dodala Belišová.
Manželia Marcela a Jozef Dreveňákovci žijú so svojou veľkou rodinou v Bardejove. Okrem toho, že si často hrajú a spievajú doma, boli a sú súčasťou viacerých hudobných projektov. Prvýkrát si Marcelku všimla etnomuzikologička Jana Belišová pri výskume Phurikane giľa – starodávne rómske piesne v roku 2001. Marcela zaujala nevšedným, podmanivým hlbokým hlasom a jemným, precíteným frázovaním. O dva roky na to už vystupovala na festivale Pohoda a v roku 2007 bola vybraná do hudobného projektu afterPhurikane.
Aby sa necítila sama, na prvý workshop si vzala so sebou manžela Jozefa a ukázalo sa, že je výborný spevák a multiinštrumentalista, tak sa stal tiež súčasťou projektu. Manželia Dreveňákovci sa vďaka dlhodobému vzťahu s Janou Belišovou podieľali na všetkých jej etnomuzikologických projektoch. V súčasnosti sú súčasťou projektu Angrusori, v ktorom sú tvorivo prepojení amatérski i školení rómski hudobníci zo Slovenska, Iva Bittová a nórske alternatívne hudobné zoskupenie Kitchen Orchestra.
Album Giľav II. z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, je realizovaný s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín, podporili ho aj Hudobný fond a SOZA. Nahrávku vydalo slovenské vydavateľstvo Real Music House so zameraním na náročnú dramaturgiu postavenú na kvalite a výnimočných spoluprácach. Album môžete počúvať a podporiť kúpou na Bandcampe.
WOMEX 18 v Las Palmas de Grand Canaria dopadol výborne. Množstvo zaujímavých stretnutí a nové kontakty, ktoré veríme, že prinesú slovenskej world music veľa užitočného. Premietanie slovenského filmu Mareka Šulíka Ťažká duša mal veľký úspech a česko-slovenská párty tiež. Ďakujeme za podporu Audiovizuálnemu fondu www.avf.sk, vďaka ktorému mohla na WOMEX vycestovať aj producentka filmu Jana Belišová.
Od 25. do 28. októbra sa v Las Palmas de Gran Canaria na Kanárskych ostrovoch konal najväčší veľtrh worldmusic WOMEX, na ktorom nechýbali ani slovenskí zástupcovia. Okrem propagačnej činnosti sa zástupcovia World Music from Slovakia (WOMUSK) zúčastnili aj na rokovaní medzinárodných fór a odbornému publiku predstavili slovenský dokument Ťažká duša.
Ďalším výrazným úspechom slovenskej reprezentácie na tomto ročníku veľtrhu WOMEX bolo premietanie dokumentárneho filmu režiséra Mareka Šulíkaa producentky Jany Belišovej s názvom Ťažká duša. Film s anglickými titulkami videlo niekoľko desiatok ľudí v jednej z veľtržných kinosál v piatok 26. októbra na pravé poludnie. Tí, ktorí zostali až do konca, mali na etnomuzikologičku a producentku filmu Janu Belišovú, ktorá bola na premietaní prítomná, a na Jarmilu Vlčkovú, riaditeľku World Music Festivalu Bratislava, na ktorom mal v roku 2017 film premiéru, veľa otázok.
Týkali sa nielen spôsobu prenosu piesní medzi rôznymi generáciami Rómov, ale aj úskalí práce pri zaznamenávaní terénnych nahrávok v prostredí rómskych osád, či na možnosti a perspektívy ďalšieho výskumu.
Organizácia WOMUSK reprezentuje slovenskú scénu world music na veľtrhu WOMEX od roku 2015 – odvtedy sa jej podarilo spropagovať slovenskú hudbu nielen prostredníctvom výstavného stánku, ale aj vďaka účinkovaniu hudobných skupín (PaCoRa Trio v Budapešti v roku 2015 a Banda v Katoviciach v roku 2017), a v roku 2018 aj vďaka projekcii filmu o prenose rómskych tradičných piesní Ťažká duša.
Príbehy sprevádzajú ľudí odnepamäti. Možno v nich nájsť dobro, zlo, radosť i žiaľ, sú o láske, odchádzaní či hľadaní šťastia. Niektorí ich vkladajú do rozprávok, Rómovia do piesní.
Takmer tri roky chodila etnografka Jana Belišová po rómskych osadách na východnom Slovensku. Pre svoj projekt Šilalo paňori (Studená vodička) zbierala príbehy ľudí ukryté v starodávnych smutných piesňach. „Rómovia žili aj v minulosti vylúčení na okraj spoločnosti. Hudba im pomáha prežiť v ťažkých podmienkach, zbližuje ich, je pre nich terapiou. Bez hudby a piesní by sa im v zabudnutých osadách žilo ešte oveľa ťažšie. Nezanechávajú po sebe materiálne stopy, ale zostávajú po nich silné príbehy, do piesní pretavené ťažké životné skúsenosti.“
Rómovia silno prežívajú všetko, čo sa okolo nich deje. Radosť, smiech, smútok i žiaľ, všetko vyjadrujú veľmi intenzívne. Také sú aj ich piesne. Živelné, strhujúce, srdcervúce. Pre Rómov sú zároveň zdrojom spomienok. Zakaždým, keď spievajú, spomienky sa vynárajú a oni ich opäť prežívajú. Starodávne, smutné piesne sa volajú halgató. Sú to pomalé, ťahavé piesne o láske, bolesti, odchádzaní. O chvíľach, ktoré je treba odplakať, odsmútiť, aj odspievať.
„Mnohé piesne sú veľmi intímne, je v nich nesmierna sila,“ hovorí Jana Belišová. „Od Rómov by sme sa mohli učiť otvoriť sa, vyjadriť svoje emócie. My naše smútky potláčame, málo o nich hovoríme. Rómovia ich vyplačú, vyrozprávajú, vyspievajú.“ Keď Rómovia spievajú, sú veľmi autentickí. Nedokážu sa štylizovať, ich spev vychádza z hĺbky srdca a duše. „Do svojej hudby sa neuveriteľne vložia. Halgató sa v rodinách a komunitách dedia ústnou tradíciou, majú v sebe silnú poetiku a symboliku, texty sa obmieňajú podľa toho, čo konkrétny človek prežíva. Každá pieseň je preto originál.“
KAŽDÝ MÁ SVOJU PIESEŇ
Oliver pochádza z mladšej generácie Rómov, ale halgató pozná veľmi dobre. Sedáva pred svojou malou chyžou uprostred osady Víťaz-Dolina obklopený deťmi a spieva celým srdcom. „Keď má človek trápenie, žiaľ, zaspieva si halgató a všetci naokolo cítia, o čom pieseň je,“ vysvetľuje. Staré piesne ho naučila ešte mamka, ktorá spievala odnepamäti a piesne jej pomáhali uniesť ťažkú chorobu.
ShareThis