Fotografie Roba Buranského z 1. koncertu afterPhurikane nájdete na stránke nášho mediálneho partnera gregi.net

Starodávne rómske piesne inak roztočili hudobníci na After Phurikane Giľa.

Autorke projektu Phurikane Giľa, etnografke Jane Belišovej, sa spolu s tímom kolegov stále darí ťahať z Rómov to najvzácnejšie, čo v sebe majú. Piesne, ktoré okrem nich nikto nepozná, a ktoré nezaspieva nikto tak ako oni. Workshop, na ktorom vznikli nové spracovania starodávnych rómskych piesní, posunul Phurikane Giľa do ďalšieho rozmeru. Krehkejšieho, opäť o kus zmyselnejšieho, a zrejme i náročnejšieho na čas, organizáciu a schopnosti.

K spojeniu nespojiteľného došlo vo štvrtok večer v bratislavskom kostole Cirkvi bratskej. S Rómami tu spievali a hrali aj bieli, aj tí ešte černejší ako čierni (na snímke Daniely Rusnokovej). Obecenstvo si aj zasmrkalo.

Avizovaný koncert osobností sa konal. Nielen preto, že na violončelo hral Jozef Lupták, na trombón Holanďan Hilary Jeffery, na africké bubny Thierry Ebam z Konga, a že spievali Irena a Béla Pokutovci zo Žehier, Fero a Martina Ďuďovci zo Soli a Marcela a Jozef Dreveňákovci z Bardejova. Jedinečnosť totiž podujatiu dodali všetci spolu.

Kým Rómovia spievali s ľahkosťou a prirodzene, školený hudobný sprievod a dirigent Juraj Dobrakov dodávali ich piesňam ušľachtilú podobu. Krásne vynikol napríklad kánon. Čo všetko sa dá s rómskou hudbou urobiť, dotiahol napokon až do experimentálnej podoby Ján Boleslav Kladivo.

Typickú odrhovačku si vytlieskali diváci, a aj tá v danej chvíli znela akosi vznešenejšie. Nezabudlo sa ani na slovenskú ľudovú. Dali ju aj po rómsky.

Účinkujúci večera sa nehrali na osobnosti. No ak ich náhodou stretnete na ulici, minimálne dvoch z nich si všimnete – sú slepí a ich invalidné vozíčky tlačia ich príbuzní tmavej pleti. To, čo im Pánboh pridal na hlase a muzikantskom cite, sa dá zažiť len na live koncerte, aj s beatboxom.

Muzikantskej spoločnosti v predvianočnom čase pristal boží stánok. A je fajn, že rozcítiť publikum dokážu Phurikane Giľa aj inokedy a inde.

Eva Andrejčáková, SME, 15. 12. 2007

Rómski súrodenci Martina a Fero Ďuďovci sú vo svojej rodnej obci Soľ pár kilometrov od Vranova nad Topľou hviezdami. Každý vie, kde bývajú a miestne deti majú ich pesničky v mobiloch. Ročne odspievajú či už sami, alebo s kapelou 50 až 60 vystúpení.
Vydali už dva albumy. Bez cudzej pomoci by sa však nezaobišli. Nevidia, od malička sú čiastočne ochrnutí a odkázaní na vozíček. Napriek všetkému sú šťastní.”Najradšej spievame o láske, samozrejme, aj o bohu, sklamaní, a tak – o živote,” hovorí 24-ročná Martina Ďuďová. Stále si pritom lúska prstami a pohybuje sa v rytme. “Vnútri si stále spievam, aj keď sa s niekým rozprávam,” hanblivo dodáva. Obidvaja sa naučili spievať od starej mamy. Tá im predspievala.

“Sú ľudia, ktorí sú na tom ešte horšie ako my, čo nemajú ruky, nohy. A my im ukazujeme našu silu,” tvrdí o desať rokov starší a sebaistejší Fero Ďuďa. “Chceme im ukázať, že nádej ešte nevymrela,” dopĺňa Martina.

Ďuďovcov pred piatimi rokmi náhodou objavila etnologička Jana Belišová. Hľadala autentické rómske piesne a pri výskume natrafila na súrodencov. Hneď ju obaja očarili. “Tým, že nevidia, nie sú pokazení svetom. Z ich spevu cítiť čistotu, úprimnosť, ale aj radosť. Majú silnú charizmu,” hovorí. Trochu sa obáva, aby im sláva neudrela do hlavy. Keď Fero sedí v kuchyni, všetkým rozkazuje, čo majú robiť. Aj otcovi či bratovi Jozefovi, ktorý je ich manažér, vozí ich na koncerty a zábavy, kde si privyrábajú k invalidnému dôchodku. “Nerobíme to pre peniaze, baví nás to a chceme pomáhať podobným ľuďom,” tvrdí Martina. Fero medzitým zoberie sto korún od kupujúceho za cédečko, kde je napálený ich nový album.

“Som romantik, lebo som mal aj dievča,” hovorí Fero a Martina sa hanblivo smeje. Fero sa hneď opravuje: “Ale nebolo to vážne.” Po jednom koncerte za ním prišla dievčina a začali sa stretávať. “Trvalo to tri mesiace, už je to za nami,” trochu smutne dodáva Fero.

Aj preto má slabosť na telenovely. “Je to strašná droga, ty vole. Ráno sa zobudím a už zapínam televízor. Romantika, intrigy, láska a tak stále dookola. To je moje,” vysvetľuje Fero. Martina iba súhlasne prikyvuje, sem-tam doplní meno juhoamerického hrdinu a stále si vnútri spieva neznámu pesničku.

Kuchyňa je posiata svätými obrázkami Panny Márie tak husto, až nebesky modrá farba stien zaniká. “Do kostola nechodíme,” konštatuje Martina. “Modlím sa, ale verím, že boh je všade. Všade nás vidí, tak netreba chodiť do kostola,” zamýšľa sa. Podľa Fera im Boh dáva silu spievať. “Sú takí, čo neveria a podobne postihnutí potom spáchajú samovraždu,” zamýšľa sa Fero.

Obaja sa utiekajú k viere aj preto, lebo ani ich rodičia nie sú so zdravím na tom najlepšie. Otec má nádor hrtana. Dýcha cez dieru v krku, kde má vloženú kovovú kanylu. Mama im zomrela a otec si vzal druhú. Tá tiež užíva množstvo liekov. Na otázku, či je na Martinu a Fera hrdá, odpovedá so slzami na krajíčku: “No aspoň môžu vidzec a pochodzic švet, kec my nemôžeme.” Martina má jeden veľký sen. Aby bol otec zdravý. “Bojujeme spolu s rodičmi. Bez boja sa netreba vzdať. Treba bojovať,” tvrdí Fero. Po dlhšej odmlke sa nakoniec ozve Martina: “Sme šťastní.”
Martina a František Ďuďovci

Súrodenci pochádzajú z obce Soľ v okrese Vranov nad Topľou, kde aj doteraz žijú. Sú ťažko zdravotne postihnutí genetickou poruchou. František (34) je nevidiaci a čiastočne ochrnutý od narodenia. U jeho sestry Martiny (24) sa choroba prejavila v troch rokoch. Obaja od malička spievajú autentický rómsky folklór. Najčastejšie a cappella, teda bez muzikantov, kde Martina spieva hlavnú melódiu a Fero ústami imituje zvuky gitary a popritom udáva rytmus rukami. Ich piesne vyšli na dvoch albumoch série Phurikane Giľa. Popritom svojpomocne vydávajú jeho kamaráti z rómskej osady aj vlastné albumy. V repertoári majú zhruba 130 piesní. Už štyri roky sú pravidelnými hosťami najväčšieho hudobného festivalu Pohoda. Vystupujú aj na festivaloch v Čechách a Poľsku.

Milan Lukáš, Pravda, 3. decembra 2007

Rómske osady na východnom Slovensku nemusia byť známe len neustálymi problémami a zlou životnou úrovňou. Občas tam natrafíte aj na výnimočných ľudí. Súrodenci Martina a Fero Ďuďovci sú ťažko zdravotne postihnutí, nevidia a vyrastali bez matky. Majú však mimoriadny talent. Spievajú úspešne nie len na festivale Pohoda, ale poznajú ich aj v susednom Česku. Spievali dokonca po boku Jany Kirschner, Mariana Vargu, či ako predkapela srbského orchestra Bobana Markoviča. Neveríte?

Juraj Illavský, TA3, 2. 10. 2007, 21:30

One of the best export goods from the Slovak Republic has become Roma or Gypsy music. It has been highly valued also among the major population despite its commonly negative attitude towards the Roma minority. Roma singers have made it into Slovak charts and folk ensembles are still being invited to perform at wedding parties. Moreover, some of the most authentic singers have even been kidnapped by unknown people and dragged away to sing in the streets of foreign countries. Despite making some money, they never have enough to return home.This seems to also be the case of Bela Pokuta from the east Slovak village of Zehra. He was one of the authentic singers presented on the “Phurikane Gila” CD which was published in Slovakia in 2002. Since then, authentic Roma folklore has become widely recognised thanks in part to the efforts of ethnographer Jana Belisova who has compiled the CD as a part of her long term research. Although the fate of Bela Pokuta was not pre-destined by this scientific activity, its plotters might have been inspired by the CD which recorded significant success in Slovakia. Well, enough speculation. The fact is that Roma music is popular among wide audiences. Why? Ethnologist Arne Mann:Mann: Well, it has to do with the job of their predecessors from India. Following the accepted hypothesis, these were groups of people from the lowest social class who earned money by servicing the socially advanced. One of the services they provided was musical entertainment. The Roma have been involved with these services also after they had migrated to Europe.Dancing and singing is thus one of the traditional jobs of the Roma community. By travelling all over Europe, they had a significant influence on local folklore. Ethnologist Arne Mann explains the change of instruments:Mann: Originally, folk songs were accompanied by a pipe and drum and later by the pipes. It was no sooner than in the 18th century, that stringed instruments like violins or base were introduced to the folk music. It was Roma musicians who mastered playing the string instruments best. However now we cannot say to what extent they have modified the original local folk music.The Roma songs are divided into three categories: old songs or phurikane gila, intermediate layer and new songs or so called neve gila. However, there seem to be two more types of typically Roma music. The urban style is represented by the so called “halgato” compositions composed by Roma musicians themselves. These “halgatos” do not only modify famous melodies from operas and operettas but also represent composing skills of talented musicians. The ancient Roma songs expressing the sorrow of the Roma soul can be seen in villages and poorer settlements. However, easy listening “halgatos” as well as authentic “csardases” are now gradually succumbing to the new phenomenon of the rom-pop, or Roma pop music. Ethnologist Arne Mann agrees with ethnographer Jana Belisova that Roma culture is like a sponge. It absorbs external influences very easily.The duo of father and son called “Kmeto band” has made it into the Slovak charts with their Rom-funky style. This style of music has nothing to do with ancient weeping songs which are gradually dying out from Roma settlements in the east of Slovakia. To preserve the authentic folklore of this minority Jana Belisova has not only published the CD of ancient Roma songs but also a book of lyrics translated into Slovak and English. Moreover, her project includes a diary from her travel around eastern Slovak settlements. This year, the “Phurikane Gila” diary has been finally published in the English language. Will it be possible to find it in bookstores abroad? Jana Belisova gives the following answer:Belisova: Well, I hope it will be possible although, we have not been very successful yet in distributing it. So far we have relied on personal contacts and tried to offer the English version of this book via the Internet.”Phurikane Gila” or Ancient Songs, when translated into English, has presented genuine Roma culture at the major music festivals not only in this country. It is not only due to this success that Jana Belisova is now ready to launch a sequence of the ancient songs. The “Phurikane Gila – 2” will be launched on the Slovak market at the beginning of November. In what way will it be different to the successful first volume?Belisova: Well, the first CD was based on research focused on slow balladic Roma songs about death, sorrow and difficult situations in life. The latest CD is called Hoj na, nej na and it’s a compilation of purely fast rhythmical “csardases”, i.e. songs for dancing. We can say that it is an energetic bomb.

Martina Greňová, Radio Slovak International, 25. 10. 2005