facebook twitter myspace vimeo youtube

Archive for the ‘press’ Category

Jana Belišová v Hudbe svete_FM

Friday, September 15th, 2017

Skoro všetko, čo ste chceli aj nechceli vedieť o druhom ročníku World Music Festivalu Bratislava s hudobnými ukážkami od väčšiny účinkujúcich skoncentrované do poldruha hodiny Hudby sveta_FM (13. 9. 2017). Rozhovory s J. Ambrózovou, J. Belišovou, Ľ. Gašparom a M. Smetankom.

Šilalo paňori na Rádiu Devín

Tuesday, September 12th, 2017

Vo vysielaní Rádia Devín v relácii Ars rádio bude 13. 9. 2017 medzi 14.00 a 15.00 predstavený hudobno-filmový projekt etnomuzikologičky Jany Belišovej a dokumentaristu Marek Šulík s názvom Šilalo paňori / Studená vodička/ Cold water, ide o etnomuzikologický výskum, dokumentárny film, videoknižnicu, sociálny cestopis a zborník piesní v jednom.

Výskumný projekt je zameraný na zachytenie prepojenia medzi žalostnými piesňami a životom rómskych spevákov.

Moderuje Zuzana Golianová.

5 slovenských filmov, ktoré sa oplatí vidieť na Cinematiku

Sunday, September 10th, 2017
V sekciách Čo doma dal a Cinematik.doc je niekoľko dôležitých slovenských titulov. Piešťanský filmový festival potrvá od 12. do 17. septembra.

Ťažká duša

Nový dokumentárny film Mareka Šulíka je súčasťou etnomuzikologického projektu Šilalo paňori zameraného na výskum rómskych piesní. Cez tri príbehy z rómskych komunít zaznamenáva spôsob prenosu ich pôvodnej hudby z generácie na generáciu.

Matej Sotník: 5 slovenských filmov, ktoré sa oplatí vidieť na Cinematiku, 9. 9. 2017

Šilalo paňori / Studená vodička

Wednesday, August 16th, 2017

Šilalo paňori,                                    Studená vodička,

darav me te predžav.                       bojím sa cez teba prejsť.

Hej, darav me te predžav,                Bojím sa cez teba prejsť,

te na man murdaren.                       aby ma nezabili.

 

Te man murdarena                         Keď ma zabijú, 

ko pal me rovela?                           kto za mnou bude plakať?

Joj, de rovna pale mande               Joj, plakať budú za mnou

mre churde čhavore.                     moje drobné deti.

 

Šilalo paňori je rómska ľudová pieseň a zároveň aj názov etnomuzikolo-gického výskumu rómskych piesní. Počas štyroch rokov etnografka Jana Belišová a jej spolupracovníci navštevovali rómske komunity –  rodiny i jednotlivcov, hľadali a zaznamenávali staré rómske piesne (phurikane giľi, halgáta). Skúmali vzťahy medzi týmto druhom žalostnej hudby a životom Rómov. K piesňam sa totiž viažu spomienky ich interpretov, hudba v ich životoch pôsobí ako emocionálny katalyzátor,  pomáha prežiť ťažké chvíle, nezabudnúť a tiež udržiavať kontinuitu s  vlastnými predkami. Žalostná hudba a jej funkcie sa zo života Rómov pomaly vytrácajú, projekt Jany Belišovej Šilalo paňori je preto jedinečným pokusom o zachytenie tohto miznúceho sveta.

Prečo sa projekt volá Studená vodička? Jana Belišová vysvetľuje:  „Studená vodička je názov piesne, ktorú krásne spieval talentovaný spevák zo Žehry Béla Pokuta (1956 – 2013). Spieva sa v nej: ´Studená vodička, bojím sa cez teba prejsť.´ Pre mňa je to symbol prechádzania cez niečo ťažké v živote. Človek cez to musí prejsť, ale bojí sa. Studená vodička ako symbol katarzie, očistenia. Žalostné piesne Rómov naviazané na príbehy sú pre nich očistením, hojivou vodičkou na bolesti a utrpenia, ktoré sa im prihodili. A potom nastane pokoj. Aj tie slzy, čo im tečú z očí, sú vlastne voda.“

Výsledky rozsiahleho výskumu majú podobu štyroch výstupov, ktoré môžu jestvovať autonómne, no súčasne sú vnútorne prepojené nielen témou, ale i postavami rómskych hudobníkov a výskumníkov:

  1. ŠILALO PAŇORI – 25 dokumentačných videí na DVD nosičochpripravila Jana Belišová, Zuzana Mojžišová a Marek Šulík
  • Každé video zaznamenáva jednu lokalitu, rodinu, či jednotlivca. Pozostáva z rozhovorov a záznamov hudobného prejavu, dokumentuje konkrétne prepojenia piesní a životov interpretov.
  1. ŤAŽKÁ DUŠA – dokumentárny film Mareka Šulíka
  • Tri príbehy z rómskych komunít sledujú spôsob, akým sa pôvodná rómska hudba prenáša z generácie na generáciu a udržuje, respektíve neprenáša a zaniká. Tragikomické situácie dopĺňajú intermezzá, ktoré sú zostavené z materiálu získaného počas výskumných ciest. Film Ťažká duša vstúpi do slovenskej kinodistribúcie na jeseň prostredníctvom spolupráce s distribučnou spoločnosťou Filmtopia.

  1. ZA RÓMSKYM ĽUDOM – cestopis Zuzany Mojžišovej
  • Názov knižky je parafrázou názvu filmu „Za slovenským ľudom“ českého, na Slovensku pôsobiaceho etnografa Karola Plicku z roku 1928. Tento sociálny cestopis, ako autorka knižku žánrovo vymedzila, vznikal plynulým prepájaním denníkových záznamov z jednotlivých výskumných výjazdov, textov pesničiek a úryvkov z autentických rozhovorov uskutočnených na mieste činu – v rómskych osadách, domácnostiach na východe krajiny.
  1. ŠILALO PAŇORI – zbierka piesní Jany Belišovej
  • Celý projekt čiastočne nadväzuje na výsledky projektu Phurikane giľa (starodávne rómske piesne) z rokov 2000 až 2002, pri ktorom sa ukázalo, že starodávne piesne sa vytrácajú nielen z manifestného, ale aj latentného repertoáru Rómov. Zbierka piesní Šilalo paňori na neho nadväzuje a roozvíja ho. Zameriava sa na odraz života v piesňach, preto v ňom Jana Belišová pracuje aj s novšími piesňovými vrstvami. Základom bude 120 piesní publikovaných v zborníku Phurikane giľa (2001a pribudne 80 piesní získaných pri ďalších výskumoch spolu s podrobnejšou systematicko-štrukturálnou etnomuzikologickou štúdiou.

Výsledky výskumu uzrú svetlo sveta na premiére a prezentácii 24. 9. 2017 v A4 – priestor súčasnej kultúry v rámci festivalu World music festival Bratislava.

Okrem premietania filmu Ťažká duša, krstu kníh a DVD sa budete môcť stretnúť s protagonistami filmu a vypočuť si naživo autentické rómske piesne.

9em.sk, 15. 8. 2017

Ranná sprcha s Rasťom Piškom 18. júla 2017

Wednesday, July 19th, 2017

Rasťo Piško dnes porozprával o zániku tradičných rómskych žalostných piesni a v druhej časti rannej sprchy sa venoval téme neúspešného puču v Turecku, od ktorého pokusu ubehol už rok.
Nenechajte si ujsť dnešnú rannú sprchu.

Podľa muzikologičky Jany Belišovej z Ústavu hudobnej vedy SAV, zanikajú tradičné rómske žalostné piesne, nazývané Phurikane, alebo Čorikane giľa.
Nahrádzajú ich tzv. slaďáky, ovplyvnené populárnou hudbou, ale žalostný obsah textov zostáva. Tak teraz neviem: zlepšili sa životné podmienky našich Rómov, keď prechádzajú zo žalospevov na slaďáky, alebo je to iba vplyvom tej všadeprítomnej globalizácie? Veď si to vezmime, je leto, čas hudobných festivalov a ja denne počúvam správy o tom, koľko stejdžov organizátori zabezpečili. Áno – stejdž! A pritom je to javisko, scéna, pódium. Občas ma ktosi vyzýva, aby som sa zúčastnil cástingu, a pritom je to konkurz, alebo výberové konanie. Všetci sme happy, máme fíling a potrebujeme bekraund. Briti opúšťajú EÚ a my sme tak nasiakli angličtinou, že vlastnú tvár nazývame fejs a posedenie s priateľmi míting. Nuž, čudujete sa Rómom? Z tradičných Phurikane giľa prešli na slaďáky, hoci žalostný obsah textov zostal. Asi ako my, keď používame anglické výrazy a pritom máme vlastné, len sme sa rozhodli na ne zabudnúť.
Rasťo Piško, radioaktual.sk, 18. 7. 2017