K posledným ohniskám miznúcej kultúry patria rómske dedinky na východe Slovenska, ktoré viac ako dvadsaťpäť rokov sleduje bratislavská etnomuzikologička Jana Belišová so svojím tímom.
Výsledkom jej hudobných výskumov je úctyhodná zbierka albumov, spevníkov, filmových dokumentov i medzinárodné renomé – v roku 2017 napríklad prezentovala výsledky svojej práce na fóre Melting Pot v rámci festivalu Colours of Ostrava.
Jej partnerom v panelovej diskusii bol dobre známy londýnsky pesničkár Sam Lee, ktorý čerpá inšpiráciu od škótskych a írskych kočovníkov známych ako „travellers“. Tí predstavujú na britských ostrovoch – podobne ako Rómovia v Európe – autentický zdroj starých piesní, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu. Sam Lee tvorbu týchto umelcov, rovnako ako Belišová, dokumentuje a navyše ju vo vlastnom podaní odovzdáva ďalej.
Niektorí z muzikantov, ktorých na svojich expedíciách Belišová objavila, dokonca niekoľkokrát vystúpili na festivale Pohoda v Trenčíne.
Posledným prírastkom jej vydavateľstva žudro (www.zudro.sk) je sada troch dokumentárnych DVD „Šilalo Paňori“, zbierka tých najtemnejších rómskych lamentácií, aj kniha „Za rómskym ľudom“, cestovný denník s rozhovormi a textami piesní, ktorý zostavila Zuzana Mojžišová. K vzniku knihy prispel aj v Bratislave žijúci špecialista na rómsku hudbu Ivan Akimov, ktorého skupina Kesaj Tchave z osady Rakúsy napríklad vystúpila na festivale Rudolstadt.
Bojovať s predsudkami a k tomu byť ešte aj hendikepovaný, to je nesmierne ťažká životná situácia. Ale nie bezvýchodisková, ak sa viete postaviť k životu s optimizmom. Rómski súrodenci Martina a Fero Ďuďovci sú nevidiaci a čiastočne ochrnutí, ale svojim entuziazmom sú inšpiráciou aj pre zdravých muzikantov.
Rómska hudba je divoká, spontánna a nespútaná. Nedá sa len tak skrotiť, a každý “gádžo”, ktorý sa snažil pracovať s rómskymi hudobníkmi vie, že si nenechajú rozkazovať. Majú svoje postupy, lyriku, frázovanie a svojský prístup k umeniu. Hudba z nich vychádza prirodzene, znamená pre nich nesmierne veľa a predstavuje prirodzenú súčasť ich existencie. Radosť z okamžikov a nárek nad neľahkým osudom vedia najlepšie vyjadriť Rómovia cez hudbu.
Plačlivý folklór
Súrodencov Ďuďovcov, ktorí pochádzajú z obce Soľ v okrese Vranov nad Topľou, objavila etnologička Jana Belišová pri hľadaní autentického folklóru. Už v tej dobe presadzovala túto myšlienku do svojho projektu Phurikane Giľa (premenlivá koncertná zostava spevákov pochádzajúcich zo slovenských rómskych osád – vznikla v roku 2002), v ktorom chcela zaznamenať staré plačlivé rómske piesne. Miestni jej odporučili jednu rodinu, ktorou súčasťou boli aj František a Martina.
Obaja boli nevidiaci a ťažko zdravotne ochrnutí. Janu Belišovú hneď očaril ich precítený a nepoškvrnený spev. Ďuďovci sa tak stali súčasťou triptychu starodávnych žalostných piesní a vďaka tomuto projektu sa o nich dozvedel aj okolitý svet. Dovtedy spievali iba v domácom prostredí, takto dostali možnosť vystupovať v rámci projektu After Phurikane na festivale Pohoda a začali ich pozývať aj na ďalšie koncertné podujatia.
Ďuďovci spievajú odmalička, rómske pesničky ich naučila stará mama. Tento koníček nebol len spôsob ako preklenúť stereotypný spôsob dňa, ale aj snaha o vyjadrenie sa a nájdenie svojej identity. Charakterizuje ich zaujímavo posadený hlas s krásnym zafarbením, neuveriteľná súhra v spoločných duetách a predovšetkým prirodzený talent.
Okrem tohto projektu spievajú Ďuďovci aj v miestnej kapele Gipsy terni čhajori. Tým, že František inklinuje k romantickej sfére života, obľubuje sladké aranžmány rom popu, ku ktorým píše vlastné texty o Bohu, láske, druhých ľuďoch a vlastnom osude. A práve ten majú ťažší než ktokoľvek iný, no nesťažujú sa, v čom im pomáha aj ich silný optimizmus: “Sú ľudia, ktorí sú na tom ešte horšie ako my, čo nemajú ruky, nohy. A my im ukazujeme našu silu,” tvrdia svorne.
Napriek tomu, že sú odkázaní na pomoc druhých, nerezignovali, ale žijú naplno. Vydávajú albumy a ročne odohrajú v priemere šesťdesiat koncertov. Práve na živé vystúpenia sa súrodenci tešia najviac a poctivo sa na ne pripravujú. Fero každý jeden koncert prežíva v absolútnej nirváne a nemusí byť ani na veľkom stagei. Je rovnaký, či spieva svojim priateľom alebo náhodným zvedavcom. Na margo toho František hovorí: ” Cítim všetko, čo od publika môžem očakávať. A ja im chcem ukázať, že aj človek, čo nevidí a nevie chodiť, niečo vie.”
Keď sa po prvýkrát predstavili v Bratislave, čo predstavovalo 460 kilometrov od ich domova, museli bojovať s trémou. Dnes sú už ostrieľanejší a za sebou majú početné skúsenosti. Prednedávnom sa predstavili na poľskom festivale Crossroads Krakow, kde boli takí skvelí, že sa im prišla jedna návštevníčka pokloniť. A tieto pracovné výlety sú pre nich tou najlepšou terapiou. Radi prídu podľa svojich možností zaspievať všade tam, kde ich pozvú. Po veľmi dlhom čase sa opäť predstavia v Bratislave, a to desiateho októbra v priestoroch DK Ružinov pri príležitosti Festivalu perkusií – World of the Drums 2015. Ich spev bude sprevádzať gitara.
„Starodávne rómske piesne inak“ spájajú osobnosti z celkom odlišných kultúrnych svetov. Prirodzene talentovaných rómskych spevákov, špičkových klasických hudobníkov a afrického perkusionistu.
V piatok 31. 8. 2012 o 21:10 si afterPhurikane opäť zahrá s Janou Kirschner, tentokrát na Dňoch majstrov v bratislavskej Starej tržnici.
ShareThis