Pozývame vás na verejnú prezentáciu projektu Šilalo paňori (Studená vodička) a premiéru dokumentárneho filmu Ťažká duša 24. 9.2 017 o 18:00 do A4 – priestoru súčasnej kultúry, Karpatská 2, 811 05 Bratislava.
Premiéra je súčasťou World Music Festivalu, pozývame zároveň aj naňho.
Na festivale rómskej hudby premietajú aj rómske filmy
Festival / Stará tržnica, Bratislava, nedeľa 12.00 – 22.00
Deti z chudobných osád milujú známeho tanečníka Laca Cmoreja. Že by mohol byť jedným z nich, je jasné zakaždým, keď si s nimi zatancuje. „Ujo Laco, vy ste väčší Cigán ako my!“ – hovorievajú mu a on sa vôbec nebráni, dokonca vraj cíti, že nejaké pradávne cigánske korene musí mať, i keď farba jeho pokožky tomu nenasvedčuje.
Venuje sa im, robí to rád, chystá sa medzi nich aj v nedeľu na workshop s tanečnou skupinou CreDance. Môžete byť pri tom – v bratislavskej Starej tržnici oslavuje nadácia Divé maky desiate výročie a opäť usporiadala Cigánsky bašavel.
Program sa začína už na obed, bude výtvarný, hudobný, cirkusový aj bábkarský workshop, literárny klub aj škola rómskej kuchyne s kuchárskou šou. Popoludní vystúpia mladí rómski hudobníci, nové talenty a prídu viacerí hostia.
Spojenie folku s world music a takzvaného rom´n´rollu sľubuje úspešná česká kapela Terne Čhave, tradičné rómske rytmy s rockovými dajú dokopy kapely Para a Sendreiovci.
Tanečníka Laca Cmoreja (v strede) rómske deti milujú. Pravidelne sa im venuje aj
na Cigánskom bašaveli. Na snímke počas vystúpenie s rómskymi tanečníkmi.
Organizátori tentoraz zaradili do programu aj zaujímavú filmovú produkciu. Premietnu tri dokumenty s rómskou tematikou – Cigáni idú do volieb režiséra Jara Vojteka a Cigarety a pesničky so Zvonkami šťastia v réžii Marka Šulíka a Jany Bučkovej.
„Počas nakrúcania som mala trochu strach, aby hlavní hrdinovia nevyzneli smiešne a hlúpo,“ spomína si na vznik dokumentu Zvonky Šťastia etnomuzikologička Jana Belišová. Produkovala ho a zo skúseností vie, že niečo podobné by sa mohlo ľahko stať a nikto by to tak nechcel.
Režisérska dvojica si totiž vymyslela koncept filmu ako dokumentárnu hru. Roman a Mariena ako bratranec a sesternica popri každodennom živote s rodinami v osade nacvičujú spolu pesničky z repertoáru svojich idolov – prepožičiavajú si identitu Karla Gotta a Darinky Rolincovej.
Jedného dňa sa rozhodnú naspievať ich obľúbený spoločný hit. Nahrajú ho a pošlú spolu s vlastným videoklipom na DVD rovno slávnym celebritám. Tvorcovia dali kameru do rúk aj priamo protagonistom, vďaka čomu sa vo filme objavili naozaj silné momenty.
„Tak ako sa film postupne formoval a strihal, bola som napokon veľmi milo prekvapená,“ hovorí Belišová. Napriek tomu, že išlo o vtip, režiséri dokázali do filmu dostať vážne veci a jeho hrdinovia nestratili dôstojnosť.
Filmový čtvrtek: Cigarety a písničky
Vo štvrtok 19. februára 2015 o 19:00 bude v Brne uvedený film Mareka Šulíka a Jany Bučky Cigarety a pesničky. Po premietaní bude nasledovať debata s etnomuzikologičkou Mgr. Janou Belišovou, PhD., autorkou projektu.
Usporiadateľ: Muzeum romské kultury
Miesto konania: Moravská zemská knihovna, konferenčná sála
Už po piatykrát máte možnosť spoznať originálnu rómsku kultúru a zároveň podporiť jej mladé talenty. Vo štvrtok 29. augusta od 11: 00 do 23:00 ožije hrad Červený Kameň pri obci Častá hudbou, výtvarným umením, divadlom, tancom, remeslami a dráždivou vôňou jedál.
Cigánsky Bašavel ponúka umelcov Rumunska, Ruska, Maďarska, Čiech i Slovenska. Amatérski i profesionálni umelci patria k špičke v oblasti pôvodnej rómskej hudby. Svoje umenie čerpali od rodičov a tí sa učili od svojich rodičov a celej komunity. „Chceme sa vrátiť ku koreňom nášho prežívania i rómskej kultúry,“ tvrdí riaditeľka festivalu Cigánsky Bašavel Vladislava Dolníková.
Návrat ku koreňom
Pre tohoročných hostí Bašavelu je ich umenie rovnako prirodzené ako dýchanie. Základy sa učili doma. Mnohí prešli umeleckými školami i tvrdým drilom, ktorý k práci špičkového umelca patrí, základ však zostáva autentický. Ozdobou festivalu je Romafest, slávna rómska tanečná skupina z Transylvánie. Svetový úspech dosiahla programom Black fire. Flare Beas je autentická cigánska kapela z maďarsko-srbského pohraničia. Ich spev doprevádzajú mosadzné nádoby a drevené varešky. Parno graszt je čistá radosť z hudby. V preklade jej názov znamená biely kôň, v rómskej kultúre symbol čistoty a slobody. Nezabudnuteľný hudobník Július Bartoš – Šuka založil v roku 1953 rodinnú rómsku kapelu Bartošovci a tá si svoj jedinečný divoký štýl so živočíšnym naturelom uchovala dodnes.
Slovenský hudobník pôsobiaci v Čechách Mario Bihári je tohoročným zbormajstrom pri tvorbe programu Divých makov a na festivale vystúpi aj so svojou skupinou Bachtale Apsa. Gipsy Čáve – Jozef Kotlár a Róbert Rác sú nové talenty, ktoré sa preslávili skladbou Topolčianska zlatokopka. Nikola Dunková a jej brat Milan Dunka sa predstavia ako Gipsy Nicol. A nemôžu chýbať ani Bohémiens Barbory Botošovej, umeleckej vedúcej a dramaturgičky Divých makov. Ako prekvapenie kompilát vytvorený špeciálne pre tohoročný festival – Gipsy Bashavel – Sendreiovci, dvaja donskí kozáci a poľská umelkyňa – kontrabasistka a speváčka.
Sprievodný program
Na festivale sa zoznámite s tradičnými remeslami – pri práci uvidíte šikovné ruky kováčov a rezbárov. Ich výrobky si môžete kúpiť priamo na mieste. Chránená dielňa Čičava ponúkne drevené umelecké a úžitkové predmety do kuchyne aj na stenu. Rómovia boli uznávanými majstrami hlavne pri práci s kovom. Dokázali si poradiť s minimálnym množstvom nástrojov. Remeslo predkov dodnes nezabudli kováči z Dunajskej Lužnej , čo dokazujú svojimi svietnikmi, tepanými ružami a jemne vypracovanými ozdobnými predmetmi. Históriu pripomenie originálny kováčsky voz z roku 1860, ktorý bol plnohodnotnou pojazdnou kováčskou dielňou. Máte jedinečnú príležitosť vyskúšať si prácu so žeravým kovom. Alebo radšej trocha mystiky? Veštenie je dávnou súčasťou rómskej kultúry. V stane veštice Judity, ktorá budúcnosť číta z cigánskych kariet, sa dozviete, čo vás čaká a neminie. Ste vítaní aj na divadelnom predstavení Divých makov, ktoré deti naštudovali s režisérkou Naďou Uherovou a hercom Ferom Balogom. Tí najmenší milujú sedenie v košoch na historickom kolotoči, ktorý funguje na ručný pohon rovnako ako historické hračky, s ktorými sa hrali deti v časoch, keď rádio bolo novým vynálezom. Osviežiť sa môžete v čajovni pri svetových i bylinných čajoch, drobných maškrtách či vodnej fajke. Kto by odolal vôni pečeného prasiatka, ktoré kuchári upečú pre vašimi očami, alebo iným pochúťkam podávaným v celom areáli hradu?
Nezabudnite navštíviť stan Divých makov. Nájdete tu suveníry, tričká, CD, ale hlavne informácie o ich práci. Stretnete tu talentované deti, ktoré dnes potrebujú vašu pomoc, ale možno už o pár rokov z niektorých budú hviezdy svetových javísk.
Workshopy
Objavte svoju tvorivosť na výtvarnom workshope s výtvarníčkami Ivanou Šátekovou a Monikou Kováčovou a naučte sa tradičné rómske tance s Lacom Cmorejom, Credance a deťmi z Divých makov.
Prečo Cigánsky Bašavel
Organizátorom podujatia je občianske združenie Divé maky. Medzinárodný multižánrový festival vznikol v roku 2009. Poskytuje priestor pre vystúpenia progesionálnych a amtérskych rómskych umelcov a predstavuje talentované rómske deti zapojené v štipendijnom programe občianskeho združenia Divé maky. Výťažok zo vstupného pomáha vytvárať novú vzdelanú rómsku generáciu.
Nezabudnite si obliecť pestré oblečenie, v ktorom sa dobre tancuje a ľahko dýcha!
ShareThis