Sen o profíkoch a Rómoch
Projekt AfterPhurikane tvorí CD s čarovnými pesničkami aj filmový dokument.
„Na začiatku bol nápad, sen. Na jednej strane Rómovia s krásnym zafarbením hlasu, s prirodzeným talentom a charizmou, na druhej strane profesionálni hudobníci, ktorých spontánnosť a vnútorný náboj rómskych spevákov niečím očarila,“ vysvetľuje etnomuzikologička Jana Belišová vznik projektu AfterPhurikane. „Ten sen nebol dať starodávnym rómskym pesničkám kvalitný hudobný sprievod. Ten sen bol, aby vzniklo niečo nové.“ To sa síce úplne nestalo, ale výsledok z prvého stretnutia rôznych svetov je veľmi zaujímavý.
Archívne poklady na export
Jana Belišová dlho v osadách na východe Slovenska zbiera halgató – staré zádumčivé piesne, ktoré už mladá generácia Rómov skoro vôbec nepozná. Kým na cédečku Phurikane Giľa (2005) zneli v pôvodnej podobe, tentoraz sa ich rozhodla posunúť ďalej. Oslovila niekoľkých muzikantov, z ktorých nakoniec zostali violončelista Jozef Lupták, akordeonista Boris Lenko a bubeník Thierry Ebam. A po niekoľkých workshopoch nahrali tucet pesničiek.
Prvé cédečko vyšlo spolu so spevníkom, druhé sprevádza DVD s filmom Mareka Šulíka. Album AfterPhurikane je bez hluchého miesta, čo je dnes samo osebe zriedkavý úkaz. Čo však robí nahrávku „exportnou“, je predovšetkým hudba. Krásna, silná a nezvyčajná.
Prepojenia rôznych svetov
Nejde o stretnutie na polceste – Rómovia si väčšinou spievajú svoje, akurát pôvodné melódie dostali úplne nové aranžmány. Ich hlasy sú dosť neobvyklé. Manželia Dreveňákovci spievajú dvojhlas naopak, Marcela nižšie, Jozef vyššie, duetá postihnutých súrodencov Ďudovcov zase majú až telepatickú súhru, Béla Pokuta je slovenský Ibrahim Ferrer, charizmatický starý Kubánec z legendárneho projektu Buena Vista Social Club a jeho švagriná Irena ho dopĺňa prenikavými výškami. Tam, kde treba, všetci spievajú veľmi precítene, inde zase veľmi nástojčivo a energicky.
Hudbu k rómskym viachlasom Lenko s Luptákom často ťahajú ku klasike, čo je dobrý nápad. Asi najlepšie sa to prepojilo v záverečnej skladbe Dželem, dželem, kde popod spev plynú elektrizujúco dlhé tóny violončela a harmonika už znie rovnako majestátne ako organ.
Dobre funguje aj „worldmusicový“ prístup. To znamená, voľné prechody z rómskej melódie do argentínskeho tanga alebo africkej ľudovky: „My s Jozefom a Thierrym nehráme ich hudbu a oni nespievajú tú našu. A predsa sa to spojilo. Hlboko, ľudsky,“ hovorí Boris Lenko.
Z kompaktnosti nahrávky trochu vybočuje Te Mamo adarik džav, ktorá však netrvá ani dve minúty a jej odohranie v pôvodnej podobe sa dá brať ako kontrast k prepracovaným aranžmánom ostatných skladieb.
Ono, dôsledne vzaté, keď si čítate preklady textov v booklete, nie sú to iba staré rómske piesne. „Šateris s Erečkou idú si žiadať bytovku“ alebo „ideme papat, ideme slopat“ určite nemajú oveľa viac rokov ako tí, čo ich spievajú. Ale o to nejde, rómske slová sa dobre počúvajú, sú zvukomalebné a všetky pesničky sú nabité veľkou muzikalitou.
„Že vraj všetko, čo sa ťažko rodí, stojí za to a má zmysel. Toto sa nerodilo ľahko,“ spomína Jozef Lupták a dodáva, že sa teší na pokračovanie. Materiálu je ešte dosť, podľa autorky projektu veľmi zaujímavé veci dokázal z rómskych spevákov vytiahnuť anglický trombonista Hilary Jeffery, existujú už aj remixy od známych postáv našej scény (J. B. Kladivo, Karaoke Tundra).
Najbližší koncert AfterPhurikane je 28. augusta v Košiciach.
Oliver Rehák: Sen o profíkoch a Rómoch, SME, 20. 8. 2010
Tags: afterPhurikane, Boris Lenko, Cigarety a pesničky, Jana Belišová, Jana Kovalčíková, Jozef Luptá, Marek Šulík, Žudro
ShareThis