Hoj na nej na / Phurikane giľa 2

Zostávaj tam, kde sa spieva, lebo diabli nedokážu spievať.
(rómske príslovie)

Hoj na nej na – Phurikane giľa 2 (2005) nadväzuje na Phurikane giľa – Starodávne rómske piesne (2002). Už na ňom sa okrem žalostných starodávnych rómskych piesní halgató objavili aj tanečné čardáše, no album Hoj na nej na je venovaný výlučne tanečným piesňam.

Takmer všetky pesničky na albume patria medzi starodávne tanečné rómske piesne, ktoré Rómovia nazývajú čardáše. Čardáše, sami osebe krátke, jeden až dvojslohové piesne, sa často bez prerušenia spájajú do dlhších celkov a vytvárajú tak jednu dlhú melódiu. Nemení sa tónina, rytmus, štýl prednesu, takže ak nepoznáme spievané piesne, môžeme len ťažko presne identifikovať, kedy sa končí jedna a začína druhá. Otextované piesne sa prelínajú s časťami bez textu, spievanými na rôzne popevky šaj-laj-laj, naj-na-na… (napr. č. 10 – Kokava, č. 26 – Detva, č. 32 – Bystrany)

Keď sú hudobníci vo švungu, pokojne medzi staré pesničky zamotajú aj novšie tanečné, ako sa to stalo aj v č. 24 – pieseň “Imar avel” – Snina. Na CD sme zaradili aj jednu nečardášovú pesničku na tri doby (Šilalo paňori – č. 16).

Staré tanečné spievajú s rovnakou chuťou starí aj mladí (porovnaj pieseň “Maj love” Bystrany – č. 20 a 21). Niektorí hudobníci dokázali starodávny čardáš zamaskovať na nepoznanie, napr. Gustáv Dunka (Le brački e brača – č. 18). Čardáše sú veľmi obľúbené v rómskych folklórnych súboroch aj v rómskych kapelách. V ich podaní znejú možno menej zemito a autenticky, ale sú pekné zas iným spôsobom. Preto sú na CD aj takéto interpretácie (č. 24 – Snina, č. 26 – Detva).

Olašskí Rómovia pri prednese tanečných piesní využívajú virtuózne napodobovanie hudobných nástrojov – basy, bubienkov. Usadlí Rómovia to nepoužívajú v takej miere a takým spôsobom, ale vyskytuje sa lúskanie prstami, tlieskanie, dupanie nohami v rytme es-tam (prízvuk na párnych dobách).

Texty piesní sú preložené do slovenčiny a do angličtiny takmer doslovne, preto môžu občas pôsobiť trošku ťažkopádne, neharmonicky a možno aj nelogicky. V niekoľkých prípadoch sme kvôli lepšej zrozumiteľnosti urobili drobné zmeny.

Väčšina pesničiek bola, podobne ako Phurikane giľa, nahrávaná u spevákov doma so všetkým, čo k tomu patrí. Príprava kávy v pozadí, šuchy, ruchy, šepot. Vyraďovali sme iba cvakanie fotoaparátu a zvonenie mobilov.

Jana Belišová
zberateľka a zostavovateľka