Do Košíc prišiel smutnokrásny cirkus
Jana Kirschner sa po rokoch vrátila do Košíc, aby sekundovala projektu AfterPhurikane. Výsledok naplnil vysoké očakávania.
KOŠICE. Koncert rómskych spevákov s profesionálnymi klasickými muzikantmi patril vlani k najpozoruhodnejším hudobným udalostiam roka. Tentoraz sa k zohranej partii pridali ešte dve zvučné mená.
Vypredané GeS–ko dostalo na úvod pondelkového večera nádielku smutných rómskych piesní. Rómovia z osád na východnom Slovensku spolu s violončelistom Jozefom Luptákom a akordeonistom Borisom Lenkom začali skladbami z albumu AfterPhurikane.
Postupne sa pridávali živelné tóny, reagge a multikultúrnu nádielku zavŕšil africký perkusionista Thierry Ebam.
Takmer po hodine prišla na pódium Jana Kirschner a len s elektrickou harfou zaspievala komornú pieseň Hapku a Horáčka Vidoucí, ale neviděná. Počas niekoľkých piesní z jej posledného albumu Krajina rovina ju na klavíri sprevádzal priateľ Eddie Stevens.
Aj ľudové piesne
Postupne sa k nej pridávali ostatní muzikanti a speváci. Odzneli až trojjazyčné verzie piesní Kali som Kali som (Láska, bože, láska), But Oda či tradičná ľudová V pondelok doma nebudem, ale aj komorné podania piesní Krajina rovina či Pokoj v duši. Energia medzi umelcami a publikom fungovala dokonale.
„Prvýkrát sme sa s Jožkom Luptákom stretli, keď bola v Bratislave britská kráľovná Alžbeta. Stál vedľa mňa a ja som vôbec nevedela, kto to je. Začali sme sa rozprávať a zistila som, že to je ten slávny violončelista, o ktorom všetci rozprávajú. Niekoľko mesiacov nato sme vymysleli, že keď pôjdeme na turné s Krajinou rovinou, oni pôjdu ako predkapela,“ opisuje Jana začiatok spolupráce s AfterPhurikane.
„Potom som zrazu mala dieťa a všetko sa prevrátilo, nakoniec som hosťom ja. Pre mňa je to relax, zrazu prvýkrát za mnoho rokov aj som akoby tá hviezda, na druhej strane som však členom toho celého cirkusu.“
Bez filtra
Domáca stálica predviedla, že menej je niekedy najviac.
„Miestami sú chvíle, keď človek musí bojovať o diváka. Niekedy sú zviazaní, nevedia sa uvoľniť. Rómovia ale nemajú ten filter, ktorý si dávame my. Keď sú veselí, tak sa smejú hlasno a keď sú smutní, plačú hlasno, to sa mi na nich páči. Stáť s nimi na pódiu je naozaj nevyspytateľné a totálne dobrodružné.“
Jana Ogurčáková, Korzár, 7. 12. 2011
ShareThis