Náš najčerstvejší projekt má názov Neve giľa, čo znamená Nové piesne. Je pokračovaním dlhodobého výskumu rómskych piesní a hudby, no tentokrát sme nehľadali staré, ale nové, moderné pesničky. A tie sa nahrávali celkom inak ako phurikane giľa – starodávne piesne. Takzvaný rompop je veľmi obľúbený a živý žáner, Rómovia nám s chuťou zahrali a zaspievali veľa takýchto pesničiek.

Výskum prebiehal v roku 2009 v piatich etapách. Prvýkrát sme sa vybrali na Spiš, kde máme kamarátov vo viacerých rómskych komunitách a tí nám poradili ďalšie lokality a ľudí. Spiš v speve ešte nikdy nesklamal a inak tomu nebolo ani teraz. Druhýkrát sme navštívili rómske komunity v okolí Prešova, tiež skvelý zdroj piesní. Pri tretej ceste sme sa posunuli do oblasti Gemera. V severnejších lokalitách to bolo fajn, smerom na juh bolo cítiť veľkú obľubu maďarských piesní. V okolí Detvy, Zvolena a Banskej Bystrice sme nahrávali pri štvrtom výjazde a naposledy sme sa vybrali do kolia Košíc a Trebišova. Nepríjemné novembrové počasie nám pri poslednom výskume výrazne sťažovalo prácu.

Takzvaný rompop, ako sa niekedy hovorí piesňam neve giľa, nie je u nás nijako podchytený a spracovaný, klasifikácia týchto piesní je veľmi náročná. Rompop má v podstate toľko smerov a štýlov, koľko ich má populárna hudba. Pretože o tom to je. O vstrebávaní motívov z populárnej hudby a ich pretváraní na vlastný obraz. Vo všeobecnosti však môžeme aj túto pestrú zmes deliť na základe niekoľkých kritérií. Najnápadnejšie kritérium je používanie hudobných nástrojov. Akustických alebo elektrických. Piesne spievané s doprovodom akustických gitár majú spravidla bližšie k phurikane giľa, mnohí Rómovia ich označujú za staré, aj keď mnohé z nich vznikali pravdepodobne pred 20 – 30 rokmi. Medzi rómskymi mužmi a chlapcami sú však v súčasnosti oveľa obľúbenejšie elektrické gitary, elektrické varhany (občas skomolené na havrany☺) spolu s bicími nástrojmi. Tieto kapely využívajú rôzne efekty, echá, hrajú spravidla veľmi intenzívne, hlasno a sú nevyhnutným doplnkom svadieb, či tanečných zábav. A nesmierne v nich chýba ženský spev. A napokon, častokrát nám hrali na akustických aj elektrických nástrojoch spolu v tých najrôznejších kombináciách tie najrôznejšie piesne. Hudba nepozná hranice, ani šuflíky, tie jej vytvárame len my.

Takže sa pozrime na ďalšie možné šuflíky. Neve giľa môžeme členiť aj podľa toho, či sú určené na tancovanie alebo na počúvanie. Rovnako delíme aj phurikane giľa, kde je toto členenie piesní veľmi výrazné. Keď sme sa chceli od Rómov dozvedieť, ako označujú jednotlivé piesne, dostávali sme vo všetkých lokalitách zhodnú odpoveď. Tanečné piesne volajú „disko“ a piesne na počúvanie „slaďáky“. Ak si pozrieme lepšie texty piesní, zisťujeme, že tzv. „slaďáky“ sú modernou verziou starodávnych žalostných piesní. Sú to nesmierne smutné piesne o rozlúčke s matkou, s deťmi, o ťažkom živote, žiali, chorobách, biede, smrti. Sú to minipríbehy autorov, spevákov, s ktorými sa je ľahko stotožniť a ich témy sú univerzálne. Univerzálne smutné. Disko piesne sa väčšinou venujú vzťahom medzi chlapcami a dievčatami, mužmi a ženami. Niekedy náhodou, niekedy cielene sa do textov dostáva rozporuplný stav, v ktorom sa nachádzajú mnohí zamilovaní ľudia. V jednom riadku ľúbia, v druhom už nie. V jednom volajú milú naspäť, v druhom ju vyháňajú. No a pri tanečných piesňach nesmú chýbať pijanské a rôzne posmešné motívy.

Projekt Neve giľa je v štádiu dokončovania. Výsledkom bude DVD nosič, na ktorom budú piesne nahrané nielen zvukovo, ale aj obrazovo a doplnené textami a prekladmi piesní. Niekoľko ukážok bude zameraných aj na rómske tance. Keďže piesní sme nahrali veľa a v dnešnej uponáhľanej dobe nie vždy má človek dosť času sadnúť si a pozerať si videá, na DVD bude aj folder s mp3 nahrávkami piesní. Druhým výstupom bude spevník so zápismi približne 250 melódií neve giľa. Už tradične s textami, slovenským a anglickým prekladom a s teoretickým úvodom o piesňach aj o tancoch.

Joj Viero tav mange haluški / Neve giľa / Krompachy from Žudro on Vimeo.

Kúpiť diptych Neve giľa si môžete tuto za pultom.