Etnomuzikologička Jana Belišová sa už viac ako 20 rokov venuje výskumu rómskych piesní. Zavŕšením jej práce je projekt Šilalo paňori/Studená vodička, ktorý do hĺbky analyzuje rómske žalostné ťahavé piesne. Monografia zachytáva unikátne spôsoby, ako si oddávna Rómovia piesne zapisujú, pozerá sa na ich rôzne interpretácie a variácie. Tie vždy odrážajú aj dobu, v ktorej vznikli , ale najmä príbehy, s ktorými sú úzko spojené. 

Súčasťou publikácie je aj príloha s ukážkami 224 piesní z vlastných terénnych výskumov Jany Belišovej, ktoré zbierala v rokoch 1988 až 2015. O tomto nesmierne zaujímavom projekte sme sa chceli dozvedieť viac, a tak sme Janu Belišovú požiadali o rozhovor.

Ako ste sa dostali k tomuto výskumu? Predpokladám, že ste dlhé hodiny strávili s Rómami, ktorých dôveru ste si museli najskôr získať.

Presne tak. Tieto piesne sú úzko prepojené so životmi svojich interpretov, dlhoročné priateľstvá a blízke vzťahy s celými rómskymi rodinami nášmu pracovnému tímu umožnili nahliadnuť do ich bolestivých príbehov prostredníctvom piesní a rozprávaní. Myslím si, že bez vzájomnej dôvery by to nešlo. Tento piesňový žáner sa pomalinky vytráca spolu s najstaršou generáciou Rómov, ktorých spomienky niekedy siahajú až do vojnového obdobia.

Phurikane giľa – to sú starodávne piesne a Čorikane giľa – sú piesne o chudobe. Majú všetky tieto piesne predovšetkým „smutný“ podtón?

Oni kedysi slúžili doslova ako „ventil na emócie“. Prichádzali vždy spontánne, v spojení s ťažkými životnými udalosťami. Piesne Phurikane giľa zvyčajne začínajú niekoľkými recitatívnymi rýchlejšími tónmi a potom sa oprú do jedného alebo viacerých dlhých ťahavých tónov. Viackrát som zažila, že ak sa niekomu zlomil hlas akoby od plaču, v momente bez zaváhania pokračoval niekto iný. A keď sa ten človek upokojí, tak ho naspäť pustia k spievaniu.

Robíte nesmierne záslužnú prácu, pretože vzácne historické bohatstvo zachraňujete pre ďalšie generácie. Ako sa dnes verejnosť môže dostať k tomuto zozbieranému materiálu?

V roku 2017 sme projekt ukončili vydaním troch DVD s 25 dokumentačnými videami Šilalo paňori/Studená vodička, dokumentárneho filmu Mareka Šulíka Ťažká duša a knihy Zuzany Mojžišovej Za rómskym ľudom a mojej monografie s rozsiahlou piesňovou prílohou Všetky výstupy projektu žijú svojím vlastným životom. Film Ťažká duša sa premietal na viacerých domácich aj zahraničných filmových festivaloch, získal ocenenia a nominácie, s knihou Za rómskym ľudom, ktorá je písaná metódou oral history, sme v spolupráci s Anasoft Litera uskutočnili niekoľko čítačiek na Slovensku.

Takže, vy ste sa so svojím výskumom dostali aj za hranice Slovenska? Je o túto tému záujem aj v zahraničí?

Silné životné príbehy z dokumentačných videí nám otvorili dvere k niekoľkým zahraničným kontaktom. Fínsky etnomuzikológ a romista Kai Aberg sa k nám pridal na jeden výskumný pobyt a plánujeme ďalšie spoločné aktivity medzi fínskymi a slovenskými Rómami. Organizácia Roma Future z britského Sheffieldu, kde sa v posledných rokoch usadilo približne 5 000 Rómov zo Slovenska, ma pozvala prezentovať projekt Šilalo paňori a v lete 2020 plánujeme zorganizovať koncert tradičnej rómskej hudby v Sheffielde. Stretla som sa s niekoľkými talentovanými rómskymi hudobníkmi a spevákmi, ktorých som nahrávala ešte na Slovensku a bola to veľká radosť po štrnástich rokoch.

Plánujete vo výskume týchto spevov pokračovať aj do budúcna? 

Čo bude ďalej, uvidíme. Povedala som si, že týmto projektom tému žalostných piesní uzavriem, no otvárajú sa dvere ďalším aktivitám, ktoré na ňu priamo či nepriamo nadväzujú. Okrem vyššie spomínaných sme začali pracovať na vytvorení internetovej databázy rómskych piesní. Za dlhé roky výskumov mám tisícky nahrávok, z ktorých iba časť bola publikovaná. Vďaka podobným databázam, väčšinou zahraničným a neporovnateľne rozsiahlejším, môžeme poznať hudbu rôznych etník z celého sveta. Tá rómska tam nepochybne patrí tiež.

Monika Hucáková, Veda na dosah. 1. 12. 2019

K posledným ohniskám miznúcej kultúry patria rómske dedinky na východe Slovenska, ktoré viac ako dvadsaťpäť rokov sleduje bratislavská etnomuzikologička Jana Belišová so svojím tímom. 

Výsledkom jej hudobných výskumov je úctyhodná zbierka albumov, spevníkov, filmových dokumentov i medzinárodné renomé – v roku 2017 napríklad prezentovala výsledky svojej práce na fóre Melting Pot v rámci festivalu Colours of Ostrava.

Jej partnerom v panelovej diskusii bol dobre známy londýnsky pesničkár Sam Lee, ktorý čerpá inšpiráciu od škótskych a írskych kočovníkov známych ako „travellers“. Tí predstavujú na britských ostrovoch – podobne ako Rómovia v Európe – autentický zdroj starých piesní, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu. Sam Lee tvorbu týchto umelcov, rovnako ako Belišová, dokumentuje a navyše ju vo vlastnom podaní odovzdáva ďalej.

Niektorí z muzikantov, ktorých na svojich expedíciách Belišová objavila, dokonca niekoľkokrát vystúpili na festivale Pohoda v Trenčíne. 

Posledným prírastkom jej vydavateľstva žudro (www.zudro.sk) je sada troch dokumentárnych DVD „Šilalo Paňori“, zbierka tých najtemnejších rómskych lamentácií, aj kniha „Za rómskym ľudom“, cestovný denník s rozhovormi a textami piesní, ktorý zostavila Zuzana Mojžišová. K vzniku knihy prispel aj v Bratislave žijúci špecialista na rómsku hudbu Ivan Akimov, ktorého skupina Kesaj Tchave z osady Rakúsy napríklad vystúpila na festivale Rudolstadt.

Petr Dorůžka, New Model Radio, 6. 7. 2019

Srdečne vás pozývame na prezentáciu etnomuzikologického projektu Šilalo paňori / Studená vodička spojenú s autorským čítaním z knihy Zuzany Mojžišovej Za rómskym ľudom a s premietaním ukážok z dokumentačných videí.
Večer v bratislavskom kníhkupectve Artforum zároveň ukončí výstavu fotografií Leny Kušnierikovej nafotených počas projektu. 20. 3. 2018 o 19.00.
Čítanie: Zuzana Mojžišová, spev rómskych piesní: Juraj Adamuščin, Jana Belišová
Viac informácií na medziknihami.sk.