Etnomuzikologička Jana Belišová už roky chodí po rómskych osadách a zaoberá sa pôvodnou rómskou hudbou. Po projekte Phurikane giľa vznikla formácia AfterPhurikane zložená z violončelistu Jozefa Luptáka, akordeonistu Borisa Lenka, perkusionistu Thierryho Ebama, skladateľa Juraja Dobrakova a šiestich amatérskych rómskych spevákov a speváčok. Spolu s rovnomenným albumom vyšiel na DVD aj film Cigarety a pesničky v réžii Marka Šulíka a Jany Kovalčíkovej.

Autorka celého projektu Jana Belišová vyberala spevákov a speváčky intuitívne, výber popísala ako “veľmi subjektívny“. Pre Rómov je hudba každodennou súčasťou života a podľa režiséra filmu Marka Šulíka sa im páčila aj hudba Jozefa Luptáka a Borisa Lenka. Nemá to však trvalejší vplyv na ich hudobné prejavy. “Keď vyjdú von, vrátia sa k pôvodným pesničkám, ako to spievali. Hudobný vplyv tam veľmi nie je. Chvalabohu,” vyjadril sa.

“Vo svojej komunite by s tým nepochodili,” doplnila Jana Belišová. Rovnako, ako práca na projekte nemení podstatu ich hudobného cítenia, nemení to ani ich každodenný život. “Materiálne im to nemôže pomôcť. Pomáha im to, že ich prijíma veľmi veľa ľudí – nerómov. Majú pocit úspechu, robí im to dobre,” dodala. Ako však doplnil Marek Šulík, ich každodenný život sa až tak nemení. “Práve realita je krutá. Po koncertoch sa vracajú do kruhu, kde v sebe nemajú živenú ambíciu ako napríklad nejaká černošská komunita v Amerike, že by mohli preraziť ako hudobníci. Nežije v nich žiadna predstava, že by odišli do Bratislavy spraviť kariéru. Navyše sú veľmi rodinne založení, naviazaní na rodiny v akomkoľvek sociálnom alebo vzťahovom stave. Musia tam byť, aj keď tam nie je dobrá situácia. Potrebujú to. V hlavách to majú inak nastavené,” dodal.

Spomínaná snímka Cigarety a pesničky dokumentuje práve nahrávanie spomínaného albumu AfterPhurikane. Rómovia z osád majú síce podľa Marka Šulíka “latentný strach z kamery”, no počas sedemdňového nakrúcania dokumentu na kameru zabudli. Dôveru si však filmári museli získať, čo sa im podarilo už pri predchádzajúcom projekte. “Vždy bol potrebný nejaký rituál, ktorý nás k nim priblížil. Oni majú už latentný strach z kamery a televízie, lebo vedia, ako o nich informujú médiá. Tieto cigarety bola jedna metóda, ako sa to dalo urobiť. Keď nám nechceli zahrať, tak sme sa im snažili vysvetliť, že to, čo Jana Belišová robí, je etnografický projekt, ktorý potom umožní iným ľuďom počúvať ich hudbu, alebo si pozrieť, prečítať pesničky, alebo si ich vypočuť z CD-čka. Alebo to pomáha majoritnej spoločnosti, že si ich môže vypočuť. Pochopili, že je to asi pekná a užitočná vec. No a keď sme si s nimi zapálili, tak získali dôveru, že sme ich priatelia. Indiánska fajka mieru bola dôležitá,” vysvetlil Marek Šulík.

Film Cigarety a pesničky vznikol ako bonus k CD AfterPhurikane. V septembri ho mohli diváci vidieť na prvom ročníku Music and Film Festivalu v Bratislave. Tvorcovia ho už rozposielajú na festivaly dokumentárnych filmov a plánujú ho ponúknuť do vysielania Slovenskej televízie.

11. 10. 2010, hudba.sk

This entry was posted on Monday, January 31st, 2011 at 23:06 and is filed under afterPhurikane, Cigarety a pesničky, press. You can follow any responses to this entry through the RSS 2.0 feed. You can leave a response, or trackback from your own site.