Štyri živly na hranici
Hranice sú pojmom, ktorý môže byť interpretovaný mnohými spôsobmi, a hlavne – môže oscilovať medzi úplnou prázdnotou a nekonečnou variabilitou významov. Hranice nie sú viditeľné, ich vymedzovanie prebieha väčšinou na symbolickej úrovni a práve neistota ich povahy – otázka, kde sa daná hranica nachádza – je na nich taká fascinujúca.
Pojem hraníc sa dostal aj do názvu 14. ročníka letného filmového seminára 4 živly. Tento seminár, ktorý pravidelne prebieha v Banskej Štiavnici, bol už od prvých ročníkov koncipovaný ako istá alternatíva voči obvyklým filmovým prehliadkam či festivalom.Od začiatku sa jeho organizátori pohybovali na hranici – medzi vzdelávaním a voľnou zábavou, vysokým umením a občasnými exkurziami do sveta menej elitných žánrových filmov. Medzi prezentáciou slovenských tvorcov a svetových kinematografických trendov, medzi archívnymi a najsúčasnejšími dielami. A predovšetkým, od začiatku si vyberali témy – napríklad Noc, Revolúcie, Hra, Štyri svety, Štvrtý rozmer – ktorých možnosti interpretácie sú také široké, že v konečnom dôsledku tvorba prepojení medzi jednotlivými vybranými filmami ostáva na každom divákovi zvlášť.
Nová generácia kriticky mysliacich ľudí
Pojem hranice sa v programe tohtoročných Živlov dostával najmä do kontextu geopolitiky. Prevládali filmy z pohraničných oblastí Slovenska, Česka či Poľska, v ktorých hraničné priechody tvoria dôležitý katalyzátor deja aj metaforu existenciálnej situácie hrdinov, ale tiež politickú metaforu (ne)priestupnosti hraníc medzi takzvanými Východom a Západom. Od neonoirovského animovaného filmu Alois Nebel, cez už pomaly kultovú snímku Král Šumavy až po predstavenie Nekonečného príbehu o hraniciach fantázie sa hraničné pásma objavovali v rôznych súvislostiach. Jedna z najinšpiratívnejších častí programu bola pritom venovaná dokumentárnym filmom o hraniciach, ktoré sprevádzali výborne vedené diskusie s tvorcami.
Veľmi príjemným prekvapením bol pre mňa záujem mladých divákov aj ich schopnosť klásť otázky či zavádzať diskusiu v konštruktívnych smeroch. Považujem to za istú satisfakciu, dôkaz toho, že vzdelávacia časť ambícií organizátorov 4 živlov po rokoch prináša do Štiavnice nové generácie kriticky mysliacich ľudí.
Výborné lektorské úvody Martina Kaňucha a Martina Ciela prístupnou, ale informačne nabitou formou kládli filmy do historických a myšlienkových kontextov. Veľmi inšpiratívna debata tiež vznikla po kolektívnom diele Cez hranice s Petrom Kerekesom a Janom Gogolom ml.
Hranica medzi životom a umením
Banská Štiavnica sa tento rok stala aj miestom, na ktorom sa odohralo prvé slovenské uvedenie filmu Až do mesta Aš Ivety Grófovej. Spolu s filmom Mareka Šulíka a Jany Bučky Zvonky šťastia reprezentoval nielen časť programu venovanú priamo hraniciam, ale najmä najnovšiu slovenskú produkciu, ktorá naďalej a stále novými spôsobmi prekračuje hranice medzi dokumentárnym a hraným, v prípade Grófovej filmu aj s animovaným filmom.
Dôležitou témou seminára sa stala tiež hranica medzi životom a umením, medzi vnútrom a vonkajškom, telom a jeho povrchovými prejavmi. Potešilo pripomenutie Bielych dlaní maďarského režiséra Szabolcsa Hajdu, ktorý film o športe posunul smerom k úvahe o zmysle prekračovania limitov ľudského tela, ale aj rozhraničenia medzi Východom a Západom, športom a umením. Láska prekliata Johna Mayburyho a Herzogov Fitzcaraldo ako záverečný film prehliadky pripomenuli pojem hranice ako medze rozumom uchopiteľného sveta či konštruktívnu a deštruktívnu silu šialenstva.
Prehliadku aj tentoraz doplnilo množstvo sprievodných podujatí a workshopov, potešil najmä animačný workshop 4 živly pre deti, ktorý nielen na chvíľu zotrel bariéry medzi svetom detí a dospelých, ale najmä rezultoval prekvapivo kvalitnými animovanými filmami detských autorov.
ShareThis