Rozprávanie o druhej svetovej vojne

Peršu vojnu to mi bulo ľem das pejc roki, ta to ňič sebe bars ňepametam, aľe totu druhu, to už sebe pametam. Už muž ňebul. Braľi chlopoch do taboroch. Umrel mi brat, bul v tabore. aj včera Lajko bul, ocec mu v tabore bul. Aľe ja ňéznam, dce to tabor bul. Ta on teras hľeda, dze buľi f tabore. Brat jeden mi na vojňe umar, zabiľi ho, ostaľi dvojo dzeci. Ešči žila šestra, ta šidzem som mala, ta zme še rozdzeľeľi. Ja vžala dzifče a šestra vžala chlapca, ta zme ich vichovaľi. Mi ju vidala do Košic, tam vidata je. Von dzeška ten chlapec. To je ňespravňe, že ocec im na vojňe zabiti a falatek teki mu na chišku ňechcu dac. A on stadzi rodak, tu narodzeni. Famiľija šicka stadzi. Aľe kebi tak prišol tot syn, tu do Varhaňovec, ta tu maš Belku, falatek žeme, zrob sebe chižu. A teras coška jest, že kto v tabore bul, chto na vojňe bul a ostal zabiti, tote dzeci, že kto ich vichoval, ten dostaňe coška. Aľa ja uš ňeznam, ja už ňechodzim, ja aňi na valal ňeidzem, poštarka priňeše mi tote koruni. Ňemci nas braľi rajbac. Daľi nam mesa. Išľi sme das dzešec abo jedenasc Ciganki. Zme rajbaľi. Prački ňemaľi sme, ľem teke na ruki. No buľi Ňemci. No už jak prišľi Rusi. Radosc... Nam daľi i chľeba... ... a jak ulapili Ňemca. A tu priňešľi na dvur... ... ta co, povedam. Sce nas i ubiľi, i sce huncustvo veľo zrobiľi. Bo sce vžaľi ženu na vonka a i tromi, štermi... ...ta ostala jak mertva. Aľe Rusi ňe. Už jak prišľi Rusi rano, nadranom, no už terac, co? Chľeba nam daľi. A naše mlade šicke ucekľi a mi stare, ta povedame – ta uš či nas zabiju, či zastreľa Ňemci, ta už ňejdzeme ňikdze. Ľem Božičku daj, žebui aňi jeden Ňemec ňeprišol tu hore. Rano uš krik, Rusi tu, Rusi, cale paštvisko. Už dobre bulo. Uš chlopi našo, bo chlopi šicko buľi za vojakoch. Ta už jak skončelo toto, Ňemci jak odešľi, no ta už Rusi jak prišľi, no ta už radosc bula. jag za vojakoch, Šicko zme še radovaľi. Pokoj nam daľi, dobre slovo ľem. Choc bi nam ňič už ňebuľi daľi, ľem už zme še ňebaľi.

Prvú vojnu, to som mala len asi tak päť rokov, to si veľmi nepamätám, ale tú druhú, to si už pamätám. Už muž nebol. Brali chlapov do táborov. Umrel mi brat, bol v tábore, aj včera Lajko bol, jeho otec bol v tábore. Ale ja neviem, kde bol tábor. Tak on teraz hľadá, kde boli tábory. Jeden brat mi vo vojne umrel, zabili ho, ostali dve deti. Ešte žila sestra, ja som mala sedem rokov, tak sme sa rozdelili. Ja som vzala dievča a sestra vzala chlapca, tak sme ich vychovali. Vydala som ju do Košíc, tam je vydatá. On je niekde, ten chlapec... To je nesprávne, že otca im zabili vo vojne a malý kúsok pôdy mu nechcú na domček dať. A on je odtiaľ rodák, tu sa narodil. Celá rodina je odtiaľ. Ale keby tak prišiel ten syn, tu do Varhaňoviec, tak tu máš, Belko, kúsok zeme, postav si dom. A teraz čosi také je, že kto bol v tábore, kto bol na vojne a ostal zabitý, tie deti, že kto ich vychoval, ten dostane voľačo. Ale je už neviem, ja už nechodím, ja ani na dedinu neidem. Poštárka mi prinesie peniaze. Nemci nás brali prať. Dali nám mäso. Išlo nás, desať alebo jedenásť Cigánok. Sme prali. Pračky sme nemali, len také, do ruky. No, boli Nemci. No ale keď prišli Rusi, radosť... Dali nám chlieb... ...a keď chytili Nemca. Priviedli ho na dvor... ...Tak čo, hovorím. Ste nás aj bili, aj darebáctva ste veľa spravili. Lebo ste vzali jednu ženu vonku a traja, štyria... ...tá ostala ako mŕtva. Ale Rusi nie. Keď už prišli Rusi ráno, nadránom, no už teraz čo? Chleba nám dali. A naši mladí všetci utiekli a my, starí, hovoríme si – už či nás zabijú, či zastrelia Nemci, nejdeme nikde. Len daj, Božičku, aby ani jeden Nemec neprišiel tu hore. Ráno už bol krik, Rusi sú tu, Rusi, celá pastvina. Už bolo dobre& Už naši chlapi, lebo všetci chlapi boli vojakmi. Tak keď už toto skončilo, keď už odišli Nemci, keď už prišli Rusi, tak už bola radosť. Ako za vojakov, všetci sme sa radovali. Dali nám pokoj, len dobré slovo. Keby nám aj nič neboli dali, len že sme sa už nebáli.